Ľudia Bratislavy

Kancelária participatívneho plánovania Metropolitného Inštitútu Bratislavy do svojej publikácie Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom zahrnula v spolupráci s Oddelením dátovej politiky a analýz dátovú kapitolu Ľudia Bratislavy vytvorenú v interdisciplinárnej spolupráci. V tejto kapitole predstavuje dáta, ktorými vníma verejnosť cez optiku demografie, ekonomického príjmu, štátnej príslušnosti či podmienok prostredia, ktoré najviac definujú rozdielne potreby rozličných skupín v meste. Tieto dáta môžu byť následne využité ako podklad pri tvorbe politík, strategických dokumentov, participatívnych procesov či pre ďalší výskum.

Nižšie predstavujeme vybrané série príbehov z tejto kapitoly založenej na dátach.

1. Obyvatelia a obyvateľky

Po rokoch stagnácie sa počet obyvateľov Bratislavy zvyšuje, a to najmä vďaka prílivu ľudí z iných častí Slovenska a iných krajín.

Od počiatku spoločenskej transformácie z roku 1989 až do polovice nultých rokov pretrvávalo obdobie populačnej straty v dôsledku kombinácie prirodzeného a migračného úbytku. Od tohto obdobia sa obe základné hrubé miery rastu populácie v Bratislave na slovenské pomery významne zvyšujú.

Rozdiel v populačnej dynamike medzi metropolitným regiónom Bratislavy a zvyškom krajiny sa v najbližších rokoch pravdepodobne prehĺbi, pretože hlavné mesto demograficky odčerpáva ostatné územie, hlavne regióny.

Aj keď rastúce populačné trendy sú pre hlavné mestá pozitívne, je potrebné mať na pamäti, že aj tu sa s rokmi zvýši populácia starších ľudí a zníži sa počet ľudí v produktívnom veku. Zastúpenie seniorov je v Bratislave významné najmä v časti Staré Mesto a v druhom bratislavskom okrese, kde tvoria takmer pätinu z celkového počtu obyvateľov. Tento negatívny trend sa bude postupne prehlbovať.

Všeobecný míľnik predstavuje vek 75 rokov, kedy sa väčšine ľudí zhorší zdravie a začínajú byť odkázaní na pomoc pri zabezpečovaní základných životných potrieb. Ženy nad 65 rokov majú pritom celkové príjmy o približne 20% nižšie ako ľudia v produktívnom veku, muži o 12% (EÚ SILC 2018). Staršie ženy majú teda sťažené životné podmienky v porovnaní s ostatnými a to z pohľadu ekonomického zabezpečenia, či zhoršujúceho sa zdravotného stavu.

Keďže ženy sa v Bratislave dožívajú o takmer 7 rokov viac ako muži (ŠÚ SR), v staršom veku získavajú početnú prevahu. Bratislavčanky v kategórii 65+ predstavujú približne 60 % a v kategórii 85+ dokonca až 70 % seniorov. Výsledkom je, že ak hovoríme o veľmi starých senioroch v meste, hovoríme väčšinou o ženách.

2. Denní návštevníci a návštevníčky

Gravitácia Bratislavy výrazne presahuje vzťah centra mesta a jeho okrajových mestských častí. V skutočnosti do mesta za prácou, obchodom, vzdelaním, kultúrou či inými službami denne dochádza obrovské množstvo ľudí zo vzdialeností ďaleko presahujúcimi jeho administratívne hranice. Odkiaľ prichádzajú denní migranti?

Skoro tretina SIM kariet prítomných v Bratislave počas dňa prichádza spoza hraníc mesta.

Denní dochádzajúci predstavujú významnú zložku ľudí mesta, ktorí stimulujú ekonomiku, prispievajú k diverzite mesta a zároveň majú vlastné potreby pre využívanie mestských zdrojov, infraštruktúry a služieb.

138 557 SIM kariet denne prichádza do Bratislavy z Bratislavského a Trnavského kraja, 57 953 z nich pochádza zo 14 lokalít.

Denní dochádzajúci zvyčajne mesto využívajú čo najefektívnejšie v zmysle napĺňania svojich povinností a cieľov. Po ich naplnení sa zvyčajne presúvajú domov.

Denní migranti sa sústreďujú v oblastiach, ktoré sú charakteristické vysokou koncentráciou pracovných príležitostí, vzdelania, kultúry, obchodu a iných služieb. Ide predovšetkým o centrálne oblasti mesta.

3. Cudzinci a cudzinky

Cudzinci a cudzinky predstavujú až 8% populácie Bratislavy, nezanedbateľnú časť, ktorej význam bude do budúcnosti rásť. Typickým cudzincom v meste je muž v ekonomicky produktívnom veku. Naopak, medzi cudzincami je nízky počet detí a starších ľudí. Najviac cudzincov a cudziniek sa koncentruje v kozmopolitnom Starom Meste, ale tvoria aj klastre v priemyselných areáloch na okrajoch Bratislavy.

K januáru 2020 žilo v Bratislave oficiálne registrovaných 38 210 cudzincov, ktorí pochádzali až zo 140 krajín sveta. V rámci EÚ najväčšie komunity cudzincov pochádzajú hlavne zo susedných krajín, mimo EÚ je to Ukrajina, Srbsko, Ruská federácia a Vietnam.

Vzhľadom na verejné politiky a služby pre cudzincov je dôležité vedieť, kde sa cudzinci v rámci mesta nachádzajú, či koľko detí cudzincov, prípadne starších ľudí, žije v jednotlivých okresoch mesta. Ak berieme do úvahy absolútne čísla, cudzinci sú v Bratislave rozptýlení pomerne rovnomerne. Ak sa však pozrieme na percentuálny podiel voči celkovému počtu obyvateľov v danej mestskej časti, je vidno, že výrazne najviac cudzincov žije v okresoch Bratislava I a Bratislava III.

Je teda veľmi dôležité uvažovať nad tým, ako vie mesto reagovať na rôzne potreby cudzincov. Kam budú chodiť ich deti do škôl? Sú na to školy pripravené? Ako si vedia budovať vzťahy, nájsť priateľov? Ako sa dozvedia o dôležitých informáciách o živote v Bratislave či kultúrnych aktivitách? Budú pre nich dostupné služby, keď dosiahnu seniorský vek?

4. Ekonomická situácia

Hoci príjmy v Bratislave sledujú narastajúce trendy západných krajín, ide o zvyšovanie na úkor prehlbovania rozdielov v príjmoch medzi jednotlivými skupinami obyvateľov. Priemerný obyvateľ mestskej časti Staré Mesto zarobí až o 400 Eur mesačne viac ako priemerný obyvateľ Podunajských Biskupíc.

Poznámka: Zdrojom dát v kap. Ekonomická situácia je Sociálna poisťovňa. Použité dáta sledujú iba údaje o trvalom pracovnom pomere, čo síce definuje trendy, no môže predstavovať určitý limit pri výskume.

Najvyššie mzdy (pracovné príjmy) majú v Bratislave obyvatelia Starého Mesta. Za ním nasledujú obyvatelia Čunova, Lamača aj vzdialenejšej severnej časti Záhorskej Bystrice. Naopak najmenej zarábajúce pracovné miesta obsadzujú obyvatelia Vrakune, Vajnor, Podunajských Biskupíc a Devína.

Z porovnania miezd obyvateľov mestských častí Bratislavy je zrejmé, že pomyselné nožnice medzi nízko-príjmovými a vysoko-príjmovými obyvateľmi sa roztvárajú.

Rozdiel medzi obyvateľstvom s nižšími a vyššími príjmami sa prehlbuje. V porovnaní medzi rokmi 2004 a 2017 došlo k tomu, že sa zdvojnásobil rozdiel v príjmoch osôb medzi najnižším a najvyšším kvartilom v pracovných príjmoch obyvateľov.

Nasledujúci graf zobrazuje, ako sa za posledných 15 rokov vyvíjali pracovné príjmy v jednotlivých mestských častiach v porovnaní s ostatnými. Príkladom porovnania z grafu je Staré Mesto, ktoré malo medzi rokmi 2004-2007 mediánový príjem vo výške 117 % priemeru mediánov všetkých mestských častí. Medzi rokmi 2014-2017 mediánový príjem v Starom Meste tvoril už 133 % priemeru mediánov všetkých mestských častí, čo vo výsledku predstavovalo „zlepšenie postavenia“ o 16 percentuálnych bodov.

V ostatných desiatich rokoch si Staré Mesto v porovnaní s ostatnými mestskými časťami vedie stále lepšie

Úroveň a vývoj (mediánu) príjmov v mestských častiach Bratislavy poukazuje na výrazné postavenie obyvateľov Starého Mesta v porovnaní s ostatným mestskými časťami. V priebehu rokov 2004 – 2017 neklesol medián príjmov ľudí Starého Mesta ani raz pod úroveň hlavného mesta ako celku. Priemerný obyvateľ Starého Mesta zároveň zarobí ročne o 64 % viac ako obyvateľ Podunajských Biskupíc.

5. Životné prostredie

Zmena klímy sa prejavuje aj v Bratislave. Sú to hlavne horúčavy, nedostatok zrážok, inokedy zase ich nadbytok, ktoré významne menia životné podmienky obyvateľov a obyvateliek nášho mesta. Najviac postihnuté sú a budú oblasti, ktoré sú najmenej adaptované na dôsledky zmeny klímy.

Zatiaľ čo globálny priemer teploty stúpol od začiatku 20. storočia o takmer 1 °C, Slovensko vykazuje za to isté obdobie približne dvojnásobné oteplenie (približne o 1,7 až 2°C). Ako je vidieť na grafe, predpokladá sa, že v porovnaní s obdobím 1961-1990 sa ročný priemer teploty vzduchu v oblasti južného Slovenska do roku 2100 výrazne zvýši.

Na základe analýz zo satelitných snímok vidíme, kde extrémne letné horúčavy predstavujú pre obyvateľov najväčšie riziko. Sú to najmä oblasti mestskej časti Ružinov (Trnávka), rovnako Staré Mesto, čiastočne aj Petržalka (Kopčany, Einsteinova ulica) a do istej miery aj Nové Mesto. Silné horúčavy zhoršia kvalitu života ľuďom hlavne v husto zastavaných oblastiach bez zelene a vody. Vlny horúčav sa na ľuďoch prejavujú vyčerpanosťou a horšie ich znášajú seniori, ľudia s respiračnými a kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Z dôvodu ohrozenia je nutné prispôsobovať charakter budov a ich okolia intenzite zrážok. Z hľadiska hodnotenia rizika a miery ohrozenia je vhodné priorizovať v implementácii adaptačných opatrení také, ktoré zasahujú zraniteľnú populáciu. Tých najzraniteľnejších nájdeme práve v nemocničných alebo sociálnych zariadeniach, ktorých najvyššia koncentrácia je v MČ Nové Mesto, Staré Mesto, Ružinov, Podunajské Biskupice či Petržalka.

Najnovšie datasety

10. 11. 2022

Najnovšie PowerBI

O nás

Otvorené dáta sú informácie alebo údaje voľne a bezplatne dostupné pre každého za rovnakých podmienok, ktoré je možné použiť na akýkoľvek účel komerčného či nekomerčného charakteru. Sú sprístupnené na internete v štruktúrovanej forme, ktorá umožňuje ich hromadné strojové spracovanie. Portál „www.opendata.bratislava.sk“ slúži na podporu otvorených dát mesta Bratislavy.

Kontaktné informácie